Ide o autentický poeticko-esejistický text zvnútra surrealizmu s neskrývaným radom odkazov, najmä na Arcan 17 André Bretona. Autor svojim pohľadom odpovedá na otázky, čo zo surrealizmu v dnešnej dobe zostalo? Čo je živé a čo minulé? Východisko vidí jednoznačne v jeho, dnes zapieranej, celistvosti a návrate k poetickej skúsenosti spájajúcej vedomé s nevedomím, a tým v prekročení umenia, filozofie a pod. Kniha tak presahuje všeobecne ponímané videnie nielen „slovenského“ surrealizmu, nie je knihou pre kritiky, ale pre cestovateľov.