Názov Sirka Henriho Bremonda manifestuje príklon autorky k teórii tzv. "čistej poézie". Tú treba opísať a pripichnúť nad posteľ pod obrázok anjela strážneho, hovorí autorka. Chuť malín, ktorá sa obnaží škrtnutím zápalky v tráve, je alegória princípu tvorby, odhadzovanie balastu v prúde slov, redukcia nepoetických súčastí jazyka. V knižke sú verše z potuliek po obľúbených miestach Európy, pripomenutie veršov francúzskych básnikov, tiež Chlebnikova alebo Miłosza. Hoci ju rmúti neutešený stav sveta, verí v lásku a neopúšťa ju humor. Belostný pôvab snežienok vidí ako predznamenanie životného cyklu prírody, človeka i tejto knižky veršov. Tlieska metafora, čo jej nebráni v obdive k vrcholom racionálneho správania človeka, k originálnym myšlienkam alebo objavom v odbore elementárnych častíc.