Do Škótska sa jazdí kvôli nádhernej prírode, ale aj kvôli samote. Keď si spomeniem na Škótsko, vidím pred sebou rozľahlé, takmer nedotknuté údolia na Škótskej vysočine, snívam o tajuplných jazerách a idylických riečnych údoliach, predstavujem si ľudoprázdne pláže a impozantné pobrežné útesy, ktoré sa halia do neuveriteľne krásneho. Th eodor Fontane prišiel na svojej ceste po Škótsku v roku 1858 k názoru: „Bola to jedna z najkrajších ciest v mojom živote... Nikdy predtým som neprechádzal opustenejšou krajinou!“