Hrdinovia siedmira poviedok Jaroslava Formánka dospievajú k ostrému vedomiu prítomnosti ako trvalého napätia medzi dotieraním pamäti, ktorá unikavo vzdoruje našim pokusom vtlačiť minulosti zmysel, a neodbytnou nutnosťou voliť ďalší krok na ceste do budúcnosti, ktorej jedinou istotou je užívajúci sa horizont. Číhavé úzkosti, neovládateľné zlobe, plazivej rezignácii a ďalším verným sprievodcom človeka Formánek vo svojich poviedkach nahliada pod ich vynaliezavo potmešilé masky rytmizovaným sledom úsporných popisov, fragmentov vnútornej reči a nábehov k dramatickému dialógu. Prostredníctvom osobitého štýlu, ktorý vyznačuje neuhýbavá pozornosť k pravému stavu veci, navracia Jaroslav Formánek prítomnosti jej znepokojivú naliehavosť.