„Škrtiči sú moja posledná poviedková knižka – a tak je aj mojou rozlúčkou s príbehmi. Preto som do nej zaradil tiež dve poviedky, o ktorých som presvedčený, že sú vôbec tým najlepším, najcennejším, ale aj najdôležitejším zo všetkého, čo som kedy dokázal napísať. , Flautu a Ja lošaď."
Autor k týmto svojim stáliciam pridal aj príbehy úplne nové. Texty v nenápadných nikách ukrývajú rozmanité nápovede, oriešky narážok aj tajomstvo. Fantaskno sa snúbi s realitou podobne ako emócie s etosom. Z vôd literárnej galaxie vystupujú bizarné motívy, ukrývajúce sa monštrá a netušené exempláre, ktoré autor vyvádza na svetlo v prekvapivom rytme rozprávania. A tak čitateľ škrtený tempom príbehov sa ešte len na ich konci môže úľavne nadýchnuť, že všetko to napätie, vášne a strachy boli vlastne len poviedky. Alebo nie?