Kniha poviedok Skúška je poodhalenie tajomného závesu času o znovuobjavovaní nostalgie života našich otcov, starých otcov, prvorepublikovej mravnosti a cti.

Autorka sa narodila sa 28. marca 1920 vo východočeskej Stĺpnici pri Litomyšli ako prostredné dieťa v rodine evanjelického farára Benjamina Fleischera a jeho ženy Amálie. Po všeobecnej škole navštevovala gymnázium v Roudnici a potom Gymnázium Charlotty Masarykovej v Dušnej ulici v Prahe. Po vojne sa zapísala na teológiu na Husovej bohosloveckej fakulte, kde úspešne študovala ako jediná žena. V roku 1948, keď zomrel otec, prestúpila na Filozofickú fakultu Univerzity Karlovej. Štúdia ukončila doktorátom z filozofie v roku 1952. Počas štúdia si zarábala na živobytie učením na strednej škole.
Jarmila Uždilová píše celý život, keď nie práve na papier, teda v každej chvíli vo svojej mysli. Vníma svet literárne. Pokusy o vydanie jej textov v sedemdesiatych rokoch stroskotali, pretože obsah nezodpovedal vtedajšej politickej situácii. Po roku 1990 dostala dve literárne ceny: Literárnu cenu Synodnej rady českobratskej cirkvi evanjelickej av roku 2004 Literárnu cenu Terezy Novákovej. V roku 2007 publikovala v nakladateľstve Družstevné práce prvotinu Pro medomet, za ktorú získala cenu Akadémie literatúry českej Máchovu ružu.