Provokatívne, kritické, kontroverzné - to sú adjektíva v poslednej dobe najčastejšie spájaná s Camille Pagliovou, poprednou americkou kritičkou, ktorá je niekedy vnímaná ako nástupkyňa Susan Sontagovej. V anglosaskom svete sa Pagliová preslávila literárno-kritickým bestsellerom Sexuálne persony: umenie a dekadencia od Nefertiti po Emily Dickinsonovou, rozsiahlou literárne historicky-kritickou štúdiou o úpadku a jeho obrazoch v západnom umení. Niektoré pasáže z tejto slávnej knihy sa objavujú aj v zbierke esejí Slobodnej ženy, slobodní muži, ktorá je však inak všeobecne vztiahnutá k témam a problémom dnešného sveta. Pagliová tu dostáva svoje povesti kritickej mysliteľky, ktorá vyhľadáva kontroverzie, chce provokovať a predovšetkým neuznáva žiadne modly – či už v oblasti umenia, kritiky alebo ľudských práv. Jej provokatívny osteň mieri predovšetkým proti dvom terčom: feminizmu v podobe, do akej sa vyvinul najmä v posledných niekoľkých rokoch, a situácii na anglosaských univerzitách, najmä obmedzovaní slobody prejavu.

Knihu opatrila zasväteným a veľmi pochvalným predslovom Bianca Bellová, držiteľka ceny Magnesia Litera za prózu.

Vydanie knihy podporilo Ministerstvo kultúry Českej republiky.