Hlavná hrdinka druhého románu Lucie Faulerovej sa vyrovnáva s niekoľkými tragickými rodinnými udalosťami, ktoré sa môžu zdať nepochopiteľné, a snažia sa nájsť ich príčinu. Cestu vpred však nemožno zvládnuť bez ohliadnutia. V dôsledne rytmizovanej próze vycizelovanej do mimoriadnej štýlovej čistoty nás mladé dievča, zasiahnuté rodinnou tragédiou i vlastným svedomím, uvádza do prostredia troch súrodencov, ktorých nevysvetliteľne opustila matka, zasiahla choroba, a napriek tomu v uzavretej bunke rodiny zostalo vďaka otcovi aj súrodeneckému putu prostredie toho, kto je ochotný ich prijať. Zdá sa, že najťažší boj treba vybojovať vo vlastnej hlave, ponúkanú lásku akceptovať, a spolu s ňou aj vyrovnanie s vnútornými démonmi odmietania a viny. Napriek tomu, že načrtnutý dej nevzbudzuje príliš optimizmu, aj na takto dramaticky vykolíkovanom poli dala autorka vyrásť humoru, ktorý charakterizuje postavy, ich vzťahy či nepreberné množstvo sebapoznávacích metód a návodov na ideálny život.