Literárne experimenty nikoho veľmi nezaujímajú. Ako keby "panenská" literatúra mala byť nespochybniteľnou istotou a vyvažovať všetky tie ostatné experimenty, ktoré musíme znášať: politické, ekonomické, sociálne. Ale Bledomoderný zajačik to napriek tomu skúša. Lepšie povedané to skúša Peter Štengl. Mohol vydať knihu svojich textov (poviedok, ak chcete) v "normálnej" podobe, tak ako všetci ostatní. On ale polovicu z nich prehnal automatickým prekladačom. Vybral si haitskú kreolčinu, ktorú používa viac ako 10 miliónov ľudí. Páčil sa mu ten názov. Vzniknuté texty sa podobajú... Čomu sa vlastne podobajú? Ale nie je to jedno? Sú to podivuhodne „prehnané“ texty. Možno, že keby autor poslal do automatického prekladača z haitskej kreolčiny recept na sviečkovú, vyliezol by z toho recept na guľajdu. Možno. Mohli by sme samozrejme tiež riešiť, čí ten text vlastne je, komu patrí copyright. Novinové titulky: Budú automatické prekladače prijaté do Obce spisovateľov a PENu? Ale neskúsiť to, tak sa zbytočne pripravujeme o dobrodružstvo z niečoho nového a hlavne neznámeho. Radosťou je čím ďalej tým menej a Bledomoderný zajačik by bol veľmi smutný...