Prvý zväzok spisov prináša dve slávne novely a málo známy román z obdobia Slovenského štátu z mestečka pod Vihorlatom, v ktorom vedľa seba žijú židovská a kresťanská komunita v atmosfére postupujúcej fašizácie spoločnosti. V Obchode na korze, ktorého sfilmovanie režiséry Jánom Kadárom a Elmarom Klosom bolo ocenené americkým Oscarom, ide o drámu prostého človeka uviaznutého v mašinérii nových poriadkov. Podobne je to v príbehu starnúceho dievčaťa v novele Nevesta, ktorá sa dočká svadby za veľmi nezvyčajných podmienok. V románe Z pekla šťastia je dvanásťročný chlapec prepašovaný do Maďarska k príbuzným v domnení, že bude vo väčšom bezpečí, a tam, vyzbrojený iba znalosťou rodokapsov a červenej knižnice, prejde hrôzami vojny. Strhujúci román, v ktorom sa mieša tragika, humor aj poézia, vznikol podľa skutočného príbehu.
Prozaik a scenárista Ladislav Grosman (* 1921 v Humennom - † 1981 v Kirone) pochádzal zo slovenskej židovskej rodiny, detstva a dospievania prežil na východnom Slovensku. Počas vojny bol dva roky vo vojenskom pracovnom tábore, zažil perzekúciu aj ilegalitu. V septembri 1945 sa presťahoval do Prahy. Vyštudoval Vysokú školu politickú a sociálnu, doktorát filozofie získal na Fakulte pedagogiky a psychológie UK. Pracoval ako redaktor a lektor v časopisoch a nakladateľstvách, v rokoch 1965-1968 sa stal dramaturgom a scenáristom vo Filmovom štúdiu Barrandov. Knižne debutoval v roku 1965 novelou Obchod na korze, preloženou neskôr do mnohých jazykov. Rovnomenný film, ktorý podľa novely natočili Ján Kadár a Elmar Klos, získal v roku 1966 filmového Oscara. Kniha próz Nevesta vyšla v Československu až po jeho emigrácii do Izraela. V exile stačil vydať iba jednu novú knihu Hlavou proti múru. Od januára 1969 pôsobil ako lektor slovanských literatúr na univerzite Bar-Ilan neďaleko Tel Avivu, tesne pred svojou smrťou prednášal aj scenáristiku a dramaturgiu.