Súbor zamyslenia s názvom Srdcár vznikal v rokoch 2003-2008. Obsahuje postrehy a krátke úvahy nad literatúrou, umením, vierou, osobným, rodinným a spoločenským životom. Žánrovo má blízko k záznamom, ktoré poznáme z tvorby J. Demla, J. Hanča alebo V. Rozanova: zyžať neprekáža, a tak môže hovorca, hlavný hrdina, črtať seba samého v stretoch (polemos) so stavom sveta. Osobitosť reflexií je miestami spojená s preťažovaním syntaxe; lexikálna rovina je spestrovaná zootechnickými výrazmi, charizmatizmami, obratmi z oblasti modelingu. Vážnosť autora sa v Srdcári šťastne zišla s humorom, možno aj nechceným.