Prozaický súbor Šťastie druhýkrát sa časovým i tematickým oblúkom vracia o šesťdesiat rokov späť. Jednotlivé prózy totiž pochádzajú z krabíc náhodne nájdených v pivnici pod schodmi, kam ich kedysi ukryla Jitka Stránska, aby manželove texty uchránila pred príslušníkmi ŠtB pri domových prehliadkach. Na základe týchto rukopisov vznikol pozoruhodne vrstevnatý text, kde sa úsporný jazyk poviedky Flašinet a najmä novely Mesiaca prelína s autorovým rozprávačstvom, jeho spomienkami, denníkovými záznamami, osobnými postrehmi, poznámkami k filmovej i literárnej tvorbe a komentármi súčasného stavu sveta – všeličo je inak, som si predstavoval, ale sľúbil som si, že táto moja posledná knižka-knižka podá správu o tom, aký som bol aj aký som teraz.