V knihe Jiřího Přibáně nájdeme tematicky usporiadané eseje, ktoré autor publikoval v priebehu posledného desaťročia. Jeden z esejí dal názov celému výboru. Stávku na slobodu môžeme vnímať podobne, ako dávame v stávke všetko to, na čom nám najviac záleží, vrátane našich životov. V stávke nemožno nikdy vopred so všetkým kalkulovať a napriek všetkým plánom a stratégiám jej vládne náhodnosť. Kniha sa zaoberá aj touto náhodnosťou a jej funkciou v modernej spoločnosti. Čím viac si túto základnú sociálnu skúsenosť dnešný človek uvedomuje, tým viac sa paradoxne snaží vytvoriť v spoločnosti pevné body, ktoré si označuje za stále a nemenné hodnoty. Pribáň kritizuje morálny fundamentalizmus, ktorý zapaľuje vášne vedúce k politickému násiliu a spoločenskej deštrukcii. Súčasne však odmieta morálny relativizmus alebo cynizmus a do protikladu k absolutizmu morálky kladie možnosť etického života ako toho, čo našu existenciu síce uvádza v stávku, ale súčasne jej dáva zmysel. Etiku vníma ako obranu proti každému absolutizmu a totalitarizmu, ku ktorému zvádzajú moralisti. v posledných desiatich rokoch, až po ruskú inváziu na Ukrajinu, aj všeobecnejším témam a tomu, ako si súčasná spoločnosť predstavuje politiku a jednotlivé ústavné a politické inštitúcie . V záverečných častiach sa venuje vzťahu etiky a morálky aj práva a politiky. Pribáň kriticky analyzuje vzostup morálneho fundamentalizmu v najrôznejších politických a ideologických hnutiach súčasnosti a zdôrazňuje dôležitosť slobôd aj v našom pluralitnom svete, v ktorom hodnoty sú zároveň nezmieriteľné i neustále prehodnocované. Nepriamo nadväzuje na Čapkov pragmatizmus, keď chce ony pomyselné továrne na absolútne nahradiť ekologickými a obnoviteľnými zdrojmi humanity. Ako píše v záverečnom eseji, na túto etickú úlohu rád stavia nielen slobodu, ale aj vlastný život. Taká stávka je podľa neho naša jediná pozemská istota.