Zbierka Stepi je pozoruhodným debutom Miloslava Wacha, muža na prahu šesťdesiateho roku, ktorý hoci profesiou arborista v nej neprináša prírodnú lyriku. Nahliada za oponu krajiny, ľudských osudov, mýtov hudby i jazyka samého s úžasom nad tým, ako málo vieme o všetkom, čo nás obklopuje či tvorí súčasť nás samých.

Prvý oddiel Dážď v pamäti predavača prútených kresiel sa dotýka sveta za kľúčovou dierkou a jeho obyvateľov pomocou striedmych básnických novotvarov aj odkazov k experimentálnej poézii. V druhom oddiele Iľjinský vals z rozľahlosti a melanchólie východných krajín povstávajú postavy (často ženy) a zanechávajú za sebou útržky príbehov a slov. Do zbierky vchádzame sami pozdĺž trojkilometrovej kolóny ussurijských tigrov a opúšťame ju s tými, ktorí "odišli za vôňou/ brethariánskych steakov/ preružovelých krvou prúdiaci/ pod slovami").