V Edgarovi Dutkovi (* 1941) sa v českej literatúre objavil úplne mimoriadny prozaik. Nezostalo to nepovšimnuté: jeho prvotina Pri útulku 5 sa stretla s priaznivým kritickým ohlasom a za svoj román Slečno, rás prichádza dostal Štátnu cenu za literatúru. Vo svojej tretej knihe Dutka predstavuje súbor desiatich poviedok vzniknutých v poslednom čase. Pokúsil sa v nich na pôdoryse detailných mikroanalýz ľudských osudov a zlomových situácií pomenovať celé posledné polstoročie českých dejín, najmä päťdesiatych rokov – odtiaľ aj názov knihy. Jeho poviedky sú prísne realistické, akoby sme v nich vstupovali do skutočných a nám úplne známych bytov, miestností a úradov. Dutkovi ide o pravdivé zachytenie situácií, ktoré sa skutočne stali, ktoré niekto skutočne zažil a pretrpel. Ide o jednu z najvýznamnejších českých prozaických kníh posledných dvadsiatich rokov.