Prvá oficiálne vydaná básnická zbierka obsahuje šesťdesiatšesť básní mladého autora (ročník 2000), ukrytého pod pseudonymom, v ktorých sa po svojom vyrovnáva so svetom blízkym i vzdialeným. Dobre pozná svojich obľúbených autorov a vie s nimi, možno len pre svoje vlastné pobavenie, komunikovať naskicovanými parafrázami i čiastočnými citáciami, ktorými odpovedá na otázky z ich tvorby, hoci napríklad z minulého storočia. Šimon sa hrá s gramatickými schválnosťami, chybami, preklepmi, medzerami, netradične používa širokú škálu slov od latinčiny cez grafické symboly až napríklad aj po vulgarizmy, aby čitateľov udržal v napätí. S poéziou Šimona Jána Zrna je možné aj polemizovať, ale rozhodne je dobré sa s ňou zoznámiť.