Táto kniha sa venuje poňatiu strednej Európy v podobe, v ktorej sa stalo ústredným pojmom kultúrno-politických esejí Milana Kunderu, ale aj súčasťou estetického programu moderného románu, ku ktorého dedičstvu sa Kundera hlási.
Autor knihy ukazuje a dokladá súvislejšie zdroje a trvalejšie korene Kunderovej otázky po význame pojmu strednej Európy, a súbežne na rovine románovej poetiky analyzuje, za akých podmienok je o ňom možné premýšľať ako o pojme, ktorý má svoj pevný základ v použitých naratívnych postupoch aj zjednocujúcom celku fikčného sveta. Na naratologickom prístupe založená analýza sa zameriava na výrazové prostriedky, prostredníctvom ktorých Kunderovo rozprávanie nasleduje a spoluutvára tvarové dedičstvo stredoeurópskeho románu ako súčasti románu moderného, ktorý formuje estetiku reagujúcu na etické otázky moderného sveta.