Josef Kroutvor nie je len vzdelaný umelovedec a bystrý esejista, ale aj sugestívny rozprávač príbehov. Bohumila Hrabala prvýkrát osobne spoznal v polovici šesťdesiatych rokov; koncom ďalšieho decennia sa začali stýkať pravidelne a priateľsky. V novej knihe, ktorá zhŕňa texty na hrabalovskú tému, prepája Kroutvor svoju všestrannú odbornú erudíciu s dôvernou oboznámenosťou s Hrabalovým myslením, cítením a temperamentom.
Ako teoretik umenia sa Kroutvor zaoberá predovšetkým premenami štýlu, a to nielen výtvarného či literárneho, ale predovšetkým životného a spoločenského. Vie sa vžiť do atmosféry rôznych čias a lokalít, vedia rozpoznať, aké umelecké prejavy odtiaľ priamo vzišli a aké sú len odvodeninami svetových trendov. Aj preto zdôrazňuje zakladateľský význam Hrabalovho bohémskeho okruhu v Libni (Búdnik, Bouše, Bondy, Reegen), ktorý od konca 40. rokov minulého storočia pôsobil dlhšie ako jedno desaťročie ako skryté ohnisko alternatívnej kultúry. Aj preto sa v súvislosti s Hrabalom vracia k pozabudnutému fenoménu Strednej Európy a skúma svojráz jej kultúry a mentality. Kroutvorova eseistika má však vysokú literárnu hodnotu sama o sebe, bez ohľadu na témy, ktoré sleduje. Myšlienky sú formulované zdanlivo jednoducho, tok výkladu sa občas nenútene stočí k zaujímavým odbočkám, ale v závere čitateľ zisťuje, že sa celkom prístupne dozvedel to najcennejšie.
"Na príbeh nestačí žiadna literárna teória, príbeh je literárny zázrak, a ten sa koná alebo nie. Do deja musí vstúpiť fatum a ešte niečo: doba, ale nie ako kulisa, doba ako esencia," píše Kroutvor o Hrabalovom diele, ale to isté sa dá povedať o jeho vlastnom rozprávaní na hrabalovskú tému. K podstate nevšedného literárneho úkazu, ktorým Hrabal bol, sa v istom zmysle priblížil najbližšie zo všetkých, ktorí to skúsili.