Poznáme ešte osobné nasadenie? Vieme riskovať v prospech odvážne chápanej spoločnej veci? V prospech budúcnosti, pre generácie, ktoré dúfajme budú nasledovať? Richard Powers v tomto strhujúcom chorále velebiacom korene života privádza na svetlo vášnivé zaujatie proti svetu plnému obáv, chladu, ľahostajnosti, ľahostajnosti, nenávisti a sebectva. Líči riziko, ktoré vyplýva z dobromyseľne zápečníckeho iz krvavo koristníckeho života, aj to, ktoré môže spôsobiť odpor proti nim. Dokazuje, že spokojné konvenčné žitie musí byť vyvážené spurnou obeťou druhých. Oba postoje sme zdedili po našich predkoch a obe protichodné skupiny sú pre prežitie nenahraditeľné. Obe tiež za svoje presvedčenie platí - ktorá z nich viac? Sú živé príklady v našom okolí? Čo keď sme všetky zaujaté slová poslali do vyhnanstva, takže sa stali cudzie, neznáme a nezrozumiteľné? Román prináša hneď niekoľko úchvatných, jedinečných milostných príbehov s témami nevysvetliteľných iskier lásky a sily citu, ktorý prevráti naruby svet. Dostane sa nám dobrodružného thrilleru aj románu – tragédia o vine a treste. Tiež úchvatného profesijného románu, ktorému stačí niekoľko viet, aby presne vykreslil sedenie v ordinácii klinického psychológa alebo povahu príslušníkov polície. Prijmeme dedičstvo Dostojevského, Thoreaua aj Camusa, Anny Kareninovej aj Dona Quijota. Nejde však o literárny herbár, ale o živé, krvácajúce kusy tkaniva obetovaného z tiel našich predkov. Kniha sa netvári, že musí mať vo všetkom pravdu, ale ponúka súzvuk, citové zaujatie – chvíľami napríklad pomýlené – a problematickú cestu za dobrom, zákonitým vyústením osudu ľudského jedinca i postupnosti celých generácií. Ten príbeh sa nám dostane pod kožu, možno až hlboko do srdca. Vôbec najpodivnejšie je, že kniha, vyznávajúca slobodu konania a predstavujúca nezávislý pohľad na svet, nepodliezavá a bez vnútenej falše, bola čerstvo odmenená americkou Pulitzerovou cenou. „VY A STROM NA VAŠOM DVORE POCHÁDZATE ZO SPOLOČNÉHO PREDKA. Pred pol druhou miliardou rokov sa vaše cesty rozdelili. Ale aj teraz, po nekonečne dlhej ceste odlišnými smermi, strom a vy ešte stále zdieľate štvrtinu génov…“ „Od Vianoc až do Nového roka zostane v penzióne sama.Každá OMAMNÁ LÁTKA, ktorú má, skončí v záchode.Dorazia jej známky: dvakrát F, raz D mínus a raz C. Ony listy ju vyrušia z toho, načo sa tak usilovne snažia rozpomenúť.Za celý deň koľkokrát skoro nič nezje. Ľadová búrka pokryje mesto kamenným pancierom a pozuráža vetvy dubov a javorov.Olivia sedí na posteli, kde sa jej pred časom ZASTAVILO SRDCE, s kolenami zdvihnutými k hrudi a so svojím hudobným zápisníkom na kolenách.Vstane a začne tancovať.Miesto na podlahe, kde ju Davy toho večera našiel, ju páli do bosých nôh. Je nažive, a nevie prečo." "Všetci cestujeme Mliečnou dráhou spoločne, stromy aj ľudia... Pri každej vychádzke do prírody ČLOVEK DOSTANE ĎALEKO VIAC, NEŽ HĽADÁ. Najjasnejšia cesta do vesmíru vedie divočinou lesa. " nepriateľmi, navzájom si pomáhať v raste a starať sa o mladšie druhy. Korene stromov tvoria nekonečný a navzájom prepojený systém. V podstate je to podzemný informačný vesmír pripomínajúci našu internetovú sieť. Čo všetko si tam asi tie zdanlivo mlčanlivé kmene rozprávajú?“ „Nádej nie je to isté ako optimizmus. „Nádej nie je presvedčenie, že niečo dobre dopadne, ale istota, že niečo má zmysel – bez ohľadu na to, ako to dopadne.“ (Václav Havel). V románe táto myšlienka nadobúda obrovské rozmery. Nikdy som nečítal nič tak pesimistického, a napriek tomu tak nádejné ho.&quot ; - MICHAEL ALEC ROSE, BOOKPAGE "Powersov román je mohutným majstrovským dielom, vystupuje v ňom deväť ústredných postáv a zahŕňa celé polstoročie života spoločnosti. Veľkolepý román, ktorý je striedavo optimistický aj fatalistický, tiež idealistický, ale nikdy nie naivný." - KIRKUS REVIEWS "Román Stromy znamenajú svet je vizionársky, sugestívny a ambiciózny epos, pokrývajúci celú druhú polovicu 20. storočia a prinášajúci súčasným ľuďom mimoriadne aktuálne a významné posolstvo." - THE BOSTON GLOBE