Prvá "veľká" kniha českobudějovickej básničky Kataríny Bolechovej predstavuje autorku vo všetkých jej tvorivých polohách. Okrem úsečnej poézie založenej na pozorovaní všednosti, ktorú čitatelia poznajú z autorkiných predchádzajúcich zbierok, totiž prináša aj iné typy nerozsiahlych textov (básne v próze, spomienky, humorné postrehy, aforizmy, denníkové záznamy, facebookové statusy, gregérie) a hlavne reprezentatívny súbor sa juhočeská spisovateľka systematicky venuje od roku 2000. Konfrontácia obrazu a textu, humoru a surovosti, irónia a melanchólia vytvára živý básnický svet, v ktorom majú miesto každodenné ľudské vzlety i pády.