Skvelá milostná novela, v ktorej Waltari píše o podivuhodnom lete, keď jeho slávny román vznikal. Nosným motívom je Waltariho častá téma: kontrast medzi bezpečnou, ale úmornou každodennosťou a opojným, ale pominuteľným svetom sna. Hrdina (autorovo alter ego) sa štylizuje do postavy klincov, muža, ktorý zbohatol a vedie spokojný a pohodlný život – ale často si pripadá, ako by sa ocitol na dne studne a nevidel slnko ani hviezdy. Vypraví sa preto do mesta svojej mladosti. Chce si kúpiť obraz trojnohého muža, ale stretne dávnu priateľku a zamiluje sa do nej. Príbeh sa potom odohráva na vidieku počas letných prázdnin. Autor cez deň píše, nútený k tomu dotieravými Egypťanmi, večer sníva, píše listy svojej priateľke av magickej fínskej jazernej krajine prežíva mámivé príhody na pomedzí sna a skutočnosti, spôsobené čiastočne omamnými látkami. Leto končí, láska pominie (aj to je častý motív fínskej literatúry) a hrdina sa pokorne vracia do náručia domova. Štyri západy slnka sú dojímavým príbehom o nepokojnom ľudskom srdci, o jeho strácaní a nachádzaní, ale zaujmú aj Waltariho jemným humorom.