Zdalo by sa, že o osudoch šumavských prevádzačov cez hranicu tvorenú železnou oponou aj tých, ktorí sa sami pokúsili o útek, bolo už „všetko“ napísané. Táto knižka vás ale presvedčí, že to tak nie je. Jednotlivé príbehy sú navzájom previazané tak tematikou, ako aj prelínaním osudov ich protagonistov. A vykreslené sú nielen dramaticky, ale aj mimoriadne kultivovaným literárnym jazykom, ktorý k beletrizovanej literatúre faktu právom patrí, ale býva pomerne vzácny. Nechýbajú hlbšie súvislosti ani filozofické zamýšľania nad ľudským osudom, dejinami. Každý beletrizovaný príbeh je podložený a dokumentovaný faktami a doplnený faktografickým komentárom, niekedy značne rozsiahlym. Má to svoju logiku, pretože autorovi sa podarilo získať a využiť doposiaľ neprebádané archívne materiály, ktoré náhodou unikli skartácii. A vďaka nim uvádza údaje doposiaľ neznáme a niekedy aj podstatne koriguje doteraz vžité predstavy, oi o pôsobení „Kráľa Šumavy“ Kiliana Nowotneho. Táto kniha príbehov je teda v mnohých smeroch aj faktograficky objavná. Súčasťou knihy sú reprodukcia kľúčových archívnych dokumentov, dobové fotografie a farebná príloha so súčasnými fotografiami „starých miest“ od známeho fotografa Šumavy Vladislava Hoška. Kniha príbehov je rozdelená na dve časti nazvané Posledná cesta „Kráľa Šumavy“ (osem príbehov) a Proti prúdu (šesť príbehov). Literárnou osou rozprávania prvej časti (Posledná cesta „Kráľa Šumavy“) je posledná cesta Kiliana Nowotneho zvaného Kráľ Šumavy s jeho skupinou, ktorá viedla z Nemecka na územie Československa do pohraničného mesta Vimperku v máji 1950. Každé zo štyroch hlavných osôb tohto putovania, vrátane ich pomocníkov, je venovaná samostatná kapitola. Príbehy druhej časti knihy (Proti prúdu) majú širší rámec a korene niektorých z nich siahajú až do doby okupácie. Hlavne sa však týkajú obdobia po roku 1948 a obdobia päťdesiatych rokov, kde „tí slušní poľavili v ostražitosti a vplyvom straty bdelosti sa postupom času dostávali na rozhodujúce miesta ľudia, ktorí v túžbe po moci boli schopní akýchkoľvek nečestných skutkov“. Aj v tejto časti sa rozvíjajú dramatické osudy „všedných“ ľudí, ktorí sa nenechali zlomiť a každý po svojom zle čelili. „Postava Kiliana, rodáka zo Šumavských plání, ma zaujala už vtedy, keď som bol prítomný ako divák premietania filmu „Kráľ Šumavy“ v sále kina v Sušici, kde mal film 25. 12. 1959 republikovú premiéru. Vtedy okresnému mestu sa dostalo tej cti preto, že režisér Karol Kachyňa vybral pre niektoré scény v prírode miesta z pohraničných častí tohto okresu. V Sušici som vtedy býval u rodičov a počúval z rôznych strán úplne inej verzie príbehu, než bola tá premietaná na plátno. Cítil som, že ten pravý príbeh bude zahalený tajomstvom, a tak tomu bolo ešte pred niekoľkými rokmi, kým sa mi naskytla príležitosť na pátranie v archívnych dokumentoch. Zásluhou pracovníka Archívu bezpečnostných zložiek bola k prípadu nájdená krabica, ktorá zhodou podivných náhod unikla skartácii a stala sa predlohou k mojej práci.“ Vilém Hrach