Sychravá jeseň roku 2009, vonku sa zbieralo k dažďu a Šumava sa chystala čo nevidieť schúliť pod bielu duchnu. A zas tie nekonečne dlhé zimné večery, keď izbe rozvonia šípkový čaj či smola z práve naštiepaných borovicových polien. Alebo len praská v radiátore ústredného kúrenia na dvanástom poschodí paneláka. A tak sa zrodil nápad, snáď aby sa tá zima dala ľahšie prežiť, vydávať v sobotňajšom čísle Prachatického denníka nejaký ten pravý nefalšovaný šumavský príbeh. Len tak na pár mesiacov, než sa zas vrátia lastovičiek. Lastovičky sa vrátili, zas odleteli. A nie raz. Týždeň čo týždeň čitatelia Denníka prežívali príbehy, ktoré sa možno stali, možno nestali, ale určite sa stať mohli. A keďže po tých rokoch sa oné novinové výstrižky s malebnými obrázkami Márie Petrmanovej mnohým nezmestili do žiadnych dosiek, prichádza po dvoch elektronických knihách aj prvý súbor povestí viazaný, a dúfajme, že nie posledný.