Eseistická kniha G. Lipovetského (nar. 1944) si všíma zmeny, ku ktorej došlo v chápaní a prežívaní morálnych hodnôt. Autor metodicky mapuje také javy, ako je bioetika, mediálna charita, humanitárne akcie, ochrana životného prostredia, mravná reforma obchodnej sféry, politiky i médií, spory okolo potratov a pod. Jeho zrkadlo našej „bezbolestnej etiky“ je kritické, ale zároveň tolerantné. Aj k zdanlivo jednoznačne záporným javom pristupuje bez predsudkov, snaží sa ich vidieť z rôznych uhlov a zaraďuje ich do celkového rámca, ktorý však nie je nehybný. Autorove úvahy vždy vychádzajú z úplne vecných pozorovaní a sú ilustrované na konkrétnych príkladoch. Jeho jazyk nie je poznamenaný akademickým, úzko špecializovaným žargónom, rovnako ako jeho myslenie nie je zviazané žiadnymi ideologickými predsudkami a je prístupné každému kultivovanému čitateľovi.