Pavol Tunák píše v úvode svojej knihy: Žil som v krajine, odkiaľ sa nevracali ani mŕtvi ani živí. Po tridsiatich piatich rokoch od môjho návratu zo sovietskych koncentračných táborov – gulagov – som sa ešte len odhodlal zveriť papieru všetko utrpenie, šikanovanie, hlad a neustálu prítomnosť smrti… Venuj mi, čitatelia, trochu svojho času a poď kúsok s mojimi spomienkami, aby si čo všetko človek môže vydržať. Aby si poľutoval nešťastníkov, ktorí nemali to šťastie a nevrátili sa z gulagov, ako sa to pošťastilo mne, ale žijú v tom pekle, pokiaľ nezomreli, dodnes. Kniha je napísaná veľmi čítavo a otvorene a je obohatená dôležitým dokumentom Potvrdenia o 10 ročnom pobyte v Gulagu vydané v roku 1957 Sovietskym veľvyslanectvom v Prahe. Nájdete v nej aj niekoľko fotografií, rodný list aj parte autora. Kniha vychádza k nedožitým 95. narodeninám statočného pána Pavla Matušoviča Tunáka.