Nová básnická zbierka Sylvy Fischerovej nie je knihou na jedno prečítanie. A nie je ani ďalšou položkou v rade titulov s názvom "Básnici na cestách", ako by sa mohlo zdať z jej názvu. Jedná sa o sumu životnej i básnickej skúsenosti, čítame tu zreteľný osobný miestopis, v ktorom sa konkrétne miesta javia ako priemety dejín a ich udalostí (aj pascí). Tiež tu hrajú podstatnú úlohu ľudia autorky najbližší - najmä otec a obe sestry, vrátane otcovej holandskej emigrácie v čase druhej svetovej vojny i emigrácie sestry Violy po auguste 1968. Texty sú nabité obsahy, plné nevšedných slov a nevšedných obrazov, kniha má navyše výsostný ako celok. Je ale dobré čítať ju pomaly, zastavovať sa a vracať sa, opätovne premýšľať už povedané: len o máloktorej slovenskej básnickej zbierke z posledných rokov to platí tak jednoznačne ako o Svetovom orloji.