Jediná hra, ktorú napísal osobitý a neohrozený renesančný intelektuál, ktorý skončil pre svoje názory na hranici. S neodolateľným zmyslom pre humor a pozoruhodnou spoločenskou kritičnosťou rozpráva niekoľko súbežných príbehov pitoreskných postáv vtedajšej Neapola. Hra nesie názov podľa postavy, ktorej príbeh je dominantný, Bonifacia označeného ako „sviečkar“. Nejde o výrobcu sviečok, ale o ženatého homosexuála, ktorý sa zamiluje do kurtizány. Čitateľ v texte nájde mnohé z toho, čo bezpochyby pobúrilo vatikánskych sudcov, ktorých milosť Giordano Bruno nemohol očakávať. V preklade Zdeňka Digrina vychádza ako 185. zväzok edície D.