Ján Antonín Pitínský, vlastným menom Zdeněk Petrželka, je známy predovšetkým ako prvotriedny divadelný režisér, ktorý za svoje nezabudnuteľné predstavenia pozbieral riadok prestížnych cien.
V skutočnosti je však autorom renesančného záberu. Pitínske básnické dielo je čo do počtu titulov skromné. Ale jeho prvú a doposiaľ poslednú zbierku Lulku oteckovi si vyznávači poézie pamätajú dodnes. V novej básnickej knihe T.MA ide takmer výhradne o milostnú poéziu... ale čo to u Pitínskeho znamená?
Spolu so zvrstvenými emóciami ide o bezohľadný gejzír novotvarov a slovných špekulácií, ktoré vynášajú pred čitateľov tie najpodivuhodnejšie i najbrutálnejšie asociácie ako príslovečné žolíky z rukáva. Je to poézia neodvodená, ktorá sa otvára len pomaly, s básnickými obrazmi, ktoré sú príkrym opakom všetkej zdobnosti. JA Pitínsky je originálny básnik v tom najlepšom, "klasickom" zmysle a po osemnásťročnej pauze o tom znovu vrchovato presviedča.