Výpravná publikácia pojednáva o vývoji hranice v Rýchlebských horách a Masíve Králického Snežníka. Popis začína od zemských hraníc Koruny českej, ktoré sa tu stýkali (Čechy, Morava, Sliezsko, Kladsko) cez územné straty hraníc v 18. storočí a ich právne sformovanie v 19. storočí. Nasleduje prvorepublikové rozhraničenie v horách na československo-nemeckej hranici a udalosti späté s nemeckou agresiou v roku 1938. Povojnová politika pririekla v pohorí nemecké územie Poľsku. Nová hranica medzi Československom a Poľskom si vyžiadala ďalšiu úpravu. Podpísali sa na nej napäté vzťahy medzi oboma komunistickými krajinami, a preto bola starostlivo strážená poľskými pohraničníkmi. Aj napriek tomu sa turisti dostali až k hraničnej čiare. Živlom však boli disidenti z oboch republík, ktorí sa v horách tajne schádzali a pašovali nelegálne dokumenty. Na prelome 20. a 21. storočia vyvstala potreba uvoľnenia hranice a jej stabilizácia. V druhej časti kniha rozoberá miesta na hranici rýchlobského a králického pohoria, a je tak zároveň turistickým sprievodcom.
Publikácia je vybavená bohatou fotografickou prílohou, z ktorých väčšia časť je venovaná historickým archiváliám.