Holokaust patrí medzi významné témy českej povojnovej prózy. Predkladaný výbor sa nesnaží tento obraz narušiť, ale obohatiť o hlasy, ktoré zostávali skryté na stránkach literárnych časopisov. Antológia prináša poviedky autorov a autoriek známych (Ladislav Fuks, Arnošt Lustig či Jiří Weil), v kontexte literatúry o šoa však nie príliš spomínaných (František Hrubín) či dnes už pozabudnutých (Mirek Elpl, Hermína Franková alebo Johana Vondřejcová), ktoré dodnes samostatnej knihe či výboru. Antológia je rozdelená do troch tematických blokov, ktoré zachytávajú neľahké osudy Židov na sklonku druhej republiky av protektoráte, v getách či vyhladzovacích táboroch av povojnových rokoch. Poviedky nezobrazujú len tragický údel židovského obyvateľstva, ale tiež realitu koncentračných táborov videnú pohľadom vinníkov, obtiažnosť či dokonca nemožnosť návratu preživších do bežného života po šoa. Antológiu sprevádza rozsiahla pôvodná štúdia Ivany Cahovej, ktorá v úvodných pasážach zhŕňa históriu zobrazovania šoa v českej próze, jej ťažisko však spočíva v motivickej analýze reeditovaných poviedok.