Nároky na pedagogickú profesiu stále vzrastajú, zvyšuje sa počet žiakov a študentov so špecifickými vzdelávacími potrebami, stúpa pedagogická odbornosť mnohých rodičov a ich záujem o spoluprácu so školou. Na druhej strane sa však učitelia stretávajú aj s výrazným nezáujmom niektorých zákonných zástupcov žiakov o školské vzdelávanie ich detí. Stresové faktory, ktoré na osobnosť učiteľa pôsobia zo všetkých strán, vedú u pedagógov nielen k častému poškodeniu ich zdravia, nárastu psychosomatických ťažkostí, ale najmä k stále častejšiemu výskytu syndrómu vyhorenia. Práve na uvedený fenomén modernej doby sa snaží reagovať táto publikácia, ktorá ponúka teoretické východiská na porozumenie vzniku a vývoju daného javu. Predkladá techniky účinnej prevencie, ktorými sa môžu učitelia starať o vlastné duševné zdravie a predchádzať vzniku syndrómu vyhorenia (prípadne redukovať jeho dopady v situácii, keď k prejavom vyhorenia už došlo). Dôraz je okrem iného kladený aj na hľadanie pozitívnej motivácie na výkon svojho povolania (tzv. pozitívneho scenára života), na využitie metód koučingu i autokoučingu, tutoringu, kazuistických seminárov či bálintovských skupín. Nechýbajú ani obvyklé metódy osobnostného rozvoja a duševnej hygieny.