Zdrojom rozprávky je častý sen nejakých v histórii stratených jednotlivých detí, ktorý sa potom rozprávaný objavil v rôznych variáciách vo folklóre a mohol byť následne zapísaný či prepísaný zberateľom. Ideálna konfigurácia: rodičia rozprávajú alebo čítajú pred spaním inému, svojmu dieťaťu takú rozprávku, o ktorej nevedome tušia, že mu jej problematika "straší" v hlave, že by sa mu mohla zdať; tým mu indukujú taký priebeh sna, kde budú môcť byť latentné témy prebraté a ktorý väčšinou skončí happy endom.