Prvá básnická knižka básnika, pedagóga a vynikajúceho vydavateľského editora Marka Staška, vznikla v prvej polovici osemdesiatych rokov - a pritom dodnes nebola riadne vydaná. V roku 1991 ju ako dnes už úplne nedostupnú bibliofíliu v niekoľkých výtlačkoch vydal Jiří Suchý vo svojom vydavateľstve Klokočí na voľných listoch, tú však pri najlepšej vôli nie je možné považovať za vydanie. Marek Stašek sa vo svojej prvotine predstavuje ako veľmi starostlivý, jemný básnik s citom pre všednú skutočnosť, výrazovo presný, civilný a pritom nezastierajúci svoje tiahnutie k epike, k rozprávaniu príbehu, k zachyteniu skryto dramatického deja. Zbierka je na prvý pohľad nenápadná, písaná zdržanlivo, o to viac však po rokoch vynikne v kontexte doby, v ktorej vznikala. Už len to, že nemohla byť v dobe svojho vzniku vydaná tlačou, svedčí o tom, že za Staškovými vecnými pozorovaniami je skrytý oveľa širší obraz doby, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Marek Stašek v tejto knihe našiel svoju výrazovú polohu, svoj jazyk a básnickú nenapodobiteľnosť, ktoré potom ďalej rozvíjal vo svojej tvorbe.