Štyri poviedky anglicky píšucich ženských autoriek z 19. a prvej polovice 20. storočia, spojené výskytom nadprirodzeného prvku. Tým, že ťažisko všetkých leží skôr v psychológii postáv ako v krikľavej hrôze, nám možno pripomenú podobne poňatý výbor z amerických autorov Komu sa to dostane do rúk (Odeon, 1990). Zo známych spisovateliek je tu zastúpená napr. Angličanka George Eliotová novelou o mužovi stíhanom nedobrovoľným odpočúvaním myšlienok druhých ľudí a Američankou Edith Whartonovou poviedkou, kde sa nadprirodzený prvok prejaví až dodatočne, čím sa spätne zmení atmosféra celého príbehu. Zato Violet Huntovú alebo Lanoe Falcnerovú pozná dnes už len zopár odborníkov, a predsa nachádzame v ich fantastických poviedkach presvedčivosť a podmanivosť, a paradoxne aj vecnosť, akú by sme ťažko hľadali v našej literatúre prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia.