Nové poviedky Sylvy Fischerovej sú pomerne krátke, ale zjavne osekané na dreň, na kryštalicky čistý celok, ktorý je nesený atmosférou aj štýlom a zároveň otvára hlboké otázky a postihuje nevídané a neohrané paradoxy. Celé je to pritom vystavané naživo, úsečne, hravo, ale aj sofistikovane: vysoké sa tu prelína s nízkym, minulosť s prítomnosťou, dialóg s rozprávaním, literatúra so životom. Výsledkom je pozoruhodný súbor poviedok, ktorý nie je len rozvíjaním, nieto ešte recyklovaním už vyskúšaných postupov, ale ponúka doposiaľ najlepšie prózy, ktoré kedy Sylva Fischerová vytvorila a ktoré patria k vrcholom súčasnej českej prozaickej produkcie.
Peter A. Bielok