Predkladaný zborník príspevkov je venovaný téme troch dongiovanniovských opier, ktoré boli v 18. storočí vytvorené v Prahe a mali tu v troch rôznych divadlách aj svoje svetové premiéry. Zborník je realizovaný ako štvrtý zväzok edície „Talianska opera 18. storočia v českých krajinách“. Tomislav Volek v úvodnom príspevku na tému „Cesta Dona Giovanniho storočiami“ porovnáva najvýznamnejšie divadelné verzie postavy šľachtického zvodcu Dona Juana od tej najstaršej od Tirso de Moliny po verziu autorov Da Ponte - Mozart. Luciano Paesani (Chieti-Pescara) zhŕňa poznatky o zmenách v librete Righiniho opery Il convitato di pietra, komponovanej pre Prahu 1776 a vykonávané potom vo Viedni av Esterháze. Milada Jonášová na základe novo nájdených partitúr Dona Giovanniho pražskej proveniencie opisuje rôzne drobné zmeny, ktoré Mozart urobil v priebehu naštudovania opery pred pražskou premiérou a ktoré potom dodatočne nezapísal do svojej autografnej partitúry. Zachovali sa však v pražských partoch a stali sa súčasťou odpisov partitúr, ktoré sa z Prahy šírili do Európy. Manfred Hermann Schmid (Augsburg) analyzoval špecifické znaky duet v Mozartových operách. Ďalší príspevok Jonášovej je venovaný nájdenému listu Bedřicha Smetanu Johannovi Bernhardovi Guglerovi z 21. augusta 1868 o zvyšku dochovaných prevádzkových partov z premiéry opery Dona Giovanniho v roku 1787. Jürgen Maehder Giovanni Tenorio od Ramóna Carnicera (Barcelona 1822) a porovnal ju s Mozartovým Donom Giovannim, na ktorého de facto Carnicer nadväzuje. Súčasťou zborníka je tiež kľúčová kapitola z pražskej dizertácie (1973) Rudolfa Jedličky, pojednávajúca o zvláštnostiach ansámblov v Mozartovom Done Giovannim, prvýkrát preložená do nemčiny a upravená Tomislavom Volkom. V jej prílohe sú zverejnené rôzne archívne materiály o Rudolfovi Jedličkovi (1920 – 1989) ako vynikajúcim interpretom postavy Mozartovho Dona Giovanniho, ktorého mnohokrát stvárnil aj na popredných európskych scénach vrátane berlínskej a viedenskej Staatsoper.