Pokiaľ sa prvý prozaický text básnika Daniela Hradeckého nazýval Trosky jedného denníka, jeho nová próza by mohla smelo nadväzovať podtitulom Trosky jedného románu. Trojicu jazykovo vybrúsených, kratších próz napĺňa svedectvo o súboji jedinca s existenciou na okraji, a to nielen spoločenského vylúčenia, ale aj onej ontologickej priepasti. O čo je rozprávačov svet zúženejší okolnosťami, o to širší záber má jeho myseľ pri tvrdo ironickej analýze okolitého sveta. Alkohol, rodinné patológie, severné Čechy, ale aj neoblomná vôľa – to sú súčiastky teleskopu namiereného do chladnej temnoty všehomíra.