Autobiografický hrdina knihy Martina Ryšavého (oi autora románov Cesty na Sibír, Vrač či Zlaté videnie) sa vydáva na dobrodružnú a neľahkú výpravu k doposiaľ neprebádaným končinám ľudskej existencie. Cesta sa mu stáva príležitosťou na vnútornú rekapituláciu bohatých životných skúseností svetobežníka, spisovateľa a filmového dokumentaristu. Na horizonte jeho púte sa nevšedné pozorovania a rozprávania prelínajú s úvahami o zmysle vysnívaných, dosiahnutých aj nenaplnených životných cieľov. Nedohľadné sibírske a arktické diaľavy sa tak protagonistovi premieňajú na symbolickú trajektóriu ľudského údelu. Potreba premýšľať a zdieľať rozprávaním to podstatné z prežívaných a spomienkami evokovaných udalostí, ku ktorej sa Martin Ryšavý na stránkach prózy priznáva, je vlastný hrdinom všetkých jeho kníh. Tundra a smrť medzi nimi však vyniká sústredenosťou autorskej meditácie o zmysle tejto potreby rozprávať svedectvo o ľudskom živote ako osudový príbeh.