Spomienky Karla Prášila začínajú vypuknutím vojny a odvodom do rakúsko-uhorskej armády. Nasleduje popis peripetií na východnom fronte a pád do ruského zajatia. Cez Darnicu pri Kyjeve sa dostal do zajateckého tábora Tockoje, kde panovali otrasné životné podmienky. V zime 1915/1916 tu takmer polovica zajatcov zomrela zimou, hladom a na šíriace sa choroby. Tiež Karol Prášil ochorel, ale vďaka silnej vôli sa uzdravil av lete 1916 vstúpil do radov československého vojska. Ako príslušník 2. čs. str. pluku sa zúčastnil rozviedok v Pinských močiaroch, slávnej bitky pri Zborove a počas tarnopolského ústupu skončil úplne vyčerpaný v nemocnici. Potom sa cez 1. záložný pluk, s ktorým bojoval pri Bachmači a proti boľševikom, dostal k armádnej intendancii, s ktorou spojil zvyšok svojej profesijnej kariéry. Autor však nepopisuje len bojové akcie. Oveľa viac sa venuje životu vojakov, ich všedným starostiam i radostiam a tiež ruskej kultúre a histórii. Hoci zostali jeho spomienky nedokončené, tvoria zaujímavý príspevok do dejín légií a sú ilustrované viac ako stovkou dobových fotografií a dokumentov.