Vnútorným popudom na napísanie Ustavujúce priebežnosti čiar bolo to, čo som nazval stigma začiatku. Teda schopnosť čiary poprieť svojou súcnosťou ničotu plochy, z ktorej povstáva.
Pokúsil som sa pojednať čiaru v najširších súvislostiach tak, aby extenzia výkladu zároveň nepoprela nutnú výkladovú koncentráciu na to, čím je čiara ako konštitutívny prvok nášho vnímania aj ako kresebné vyjadrenie ľudskej schopnosti vtláčať svojim predstavám i vnímaniu tvar. Čiaru chápem ako niečo, čo zakladá bytostnú a plodnú dualitu nášho života. Táto životná rozoklanost je oným hýbateľom ľudského správania a jej výrazom je práve čiara. Tá osciluje medzi vôľou byť intuitívnym či geometricky reglementovaným tvarom. Ako geometricky reglementovaný tvar je čiara úzko spätá s bodom, plochou a telesom, ktorým sú venované jednotlivé kapitoly tejto knihy. Ako intuitívne chápaný útvar je čiara hlboko zakotvená v našej telesnosti, v našej schopnosti vstupovať pomocou vnímania do „medzer“ medzi vecami. čiara je alebo môže byť naracia, schopnosťou byť príbehom.Na pozadí Zénónových paradoxov pohybu potom vyvstáva v tomto texte otázka toho, do akej miery je čiara pohybom či nehybnosťou.
Michal Janata
Tvorivý obzor Michala Janaty (1952) fascinuje svojou rozľahlosťou, intelektuálnym espritom a zároveň pokorou človeka, ktorý vie. Jeho esejistické texty a vedecky pojednané štúdie o architektúre, výtvarnom umení, fotografii, histórii vedy, kultúrnej antropológii a i. (vydané knižne, ale z väčšej časti doteraz nepublikované) sú myšlienkovo originálne, mnohovrstevnaté, jazykovo brilantné a orientované k univerzu. Zo širokého spektra autorových profesných záujmov logicky vyplýva, že jeho práce môžu vyvolávať kontroverzné reakcie tých, ktorí takéto background či vedomostné zázemie nemajú. Janatovým oneskoreným debutom je polyfónna esej o "sypkej nehmatnosti smrti" (2010), prekvapujúca nebývalo otvoreným prístupom k donedávna tabuizovaným "posledným dňom života". Menej osobný, ale rovnako objavný je zatiaľ posledný publikovaný súbor filozofických esejí Nesamozrejmosť vedy a techniky (2013), ktorý predstavuje výsledok niekoľkoročného bádania v historickom fonde Národnej technickej knižnice v Prahe.
Michal Janata je výsostným esejistom, o ktorého diele sa dá povedať, že sa pohybuje na priekopníckej ceste ("čiare") medzi vedou, umením a filozofiou. Petra Růžičková

V knihe sú použité ilustrácie autorov: Michal Cihlář, Zdeněk Prokop, Dana Puchnarová, Ján Hísek, Ľudmila Jandová, Vladimír Kokolia, Inge Kosková, František Lesák, Ján Lievko, Miroslav Urban, Tomáš Absolon, David Cajthaml, Tadeáš Kotrba