Meno Bohumila Laušmana už dnešnej mladej generácii väčšinou nič nehovorí, kto zíde z očí, zíde, podľa starého českého príslovia, aj z mysle. Z očí českej verejnosti zmizol B. Laušman nedlho po mocenskom puči, ktorým sa vo februári 1948 Komunistická strana Československa zmocnila správy štátu a ľudských osudov na celých štyridsať rokov. Pre udržanie ľudskej pamäte je to príliš dlhá doba, a tak upadol do zabudnutia, rovnako, ako iní predstavitelia českej politiky, ako mnohé z hodnôt doby predvojnového Československa, kedy vstúpil na scénu verejnej činnosti pod práporom strany Československej sociálnej demokracie. Jeho osobnosť a dramatický osud približuje českému čitateľovi Jiří Šolc. S využitím poznatkov dlhodobého vlastného výskumu archívnych prameňov a literatúry sleduje cestu posledného predsedu ČSSD pred rokom 1948 od rokov jeho dospievania až po skon v cele Ruzyňskej väznice a pokúša sa napraviť pokrivený obraz jeho osobnosti, na ktorom sa podpísal predošlý režim a jednostrannosť.