Utrpenie kniežaťa Sternenhocha je expresionistický román Ladislava Klímy, vydaný v máji 1928, mesiac po autorovej smrti. Sám Klíma ho označil za „groteskné romaneto“ az textu je zrejmé, že ho veľmi ovplyvnila subjektívne idealistická filozofia Georgea Berkeleyho, rovnako ako radikálny individualizmus Arthura Schopenhauera a najmä Friedricha Nietzscheho. Ide bezpochyby o autorovo najslávnejšie literárne dielo, ktoré zaznamenalo ohlas aj v zahraničí. Z väčšej časti ide o fiktívny denník rovnako vymysleného kniežaťa Sternenhocha, jedného z popredných šľachticov nemeckej ríše niekedy na začiatku dvadsiateho storočia. Hlavný hrdina, alebo presnejšie povedané antihrdina, v ňom líči vzťah s manželkou Helgou, ktorú zároveň obdivuje a nenávidí (sám ju v rukopise neskôr nazýva Démonou). Pri popise ich spoločného života sa autor nevyhýba obscénnosti hraničiacej až s perverzitou. Helga svojho muža všemožne ponižuje, dopustí sa aj vrážd a pestuje aj masochizmus a sadizmus. Keď si o niečo neskôr nájde milenca a naplánuje s ním útek, je to pre Sternenhocha posledná kvapka. Žiarlivý knieža sa rozhodne urobiť manželkiným chúťkam prietrž, a to brutálnym spôsobom. Práve vtedy však pre neho začína skutočné utrpenie...