Ľudové piesne o brnenskom hrade a brnenských kasárňach. Na tejto doske sa striedavo predstavujú kapely Hradišťan s Jiřím Pavlicou, Cimbalová muzika Martina Hrbáča a Gajdoši s Otakarom Pokorným. Každá kapela reprezentuje odlišné poňatie spracovania ľudovej piesne. Počujeme tu prevažne piesne moravského Slovácka, ale nájdeme aj vplyvy české. Piesne o Brne spievajú Alice Holubová, Jitka Málková, Magda Múčková, Stanislav Gabriel, Ľuboš Holý, Martin Hrbáč, Václav Kovářík, Jiří Pavlica, Karel Sháněl a ďalšie. Hudobné úpravy: Otakar Pokorný (1,3,6,8,11), Jiří Pavlica (2,4,5,7,10,12,14,15,19,21, 22), Martin Hrbáč(13,16, 17), Naděžda Chocholáčová(9), Vladimír Melón(18), Václav Kovářík(20)

Spievajú:
Alice Holubová(2,10,19), Naděžda Chocholáčová(6,9,18), Jitka Málková(7), Magda Múčková(15,22), Ružena Kučerová(18)
Václav Kovářík(1,3,6,8,11,20), Stanislav Gabriel(4), Jiří Pavlica(5), Karel Sháněl(12), Josef Kůtný(13), Luboš Holý(14,16,22), Martin Hrbáč(17),
Hrajú:
Hradišťan (2,4,5,7,10,12,14,15,19,21,22)
Muzika Martina Hrbáča (13,16,17)
Gajdoši (1,3,6,8,9,11,18,20,21)
Nahrané v štúdiu Pivox, november 1995
Hudobná réžia: Milan Vidlák

Ten kôň, čo práve teraz stojí pred vami na Špilberku, nie je ani taký vraný ako skôr strakatý. Hýri rôznymi odtieňmi dvoch základných farieb a je to kôň hudobne dobre vyvedený.
Predstava ľudovej piesne a hudby sledovanej hlboko do minulosti je však realitou vedeckých pracovní. Veď pamäť folklóru siaha do hĺbky len niekoľkých generácií a rituály, ktoré zostávajú a môžu byť prastaré, sa dedia akosi automaticky a veľa sa o ich pôvodných významoch veľmi nevie...
Napísal som, že tento špilberský kôň má vo svojej pestrosti dve základné farby. Ktoré sú to? Tá najsilnejšia a základná je moravsko-slovácka a onou druhou mieri cez západ Moravy do Čiech. Nositeľmi oboch koncepcií sú Jiří Pavlica s Hradišťanom, stálice na hudobnom nebi, a Otakar Pokorný s Gajdošmi, známy stovkám poslucháčov rozhlasu ako multiinštrumentalista, upravovateľ piesní z okolia Brna a hráč na nineru, gajdy av neposlednom rade vďaka svojej vedeckej profesii a technickej fundovanosti organológ a konštruktér nástrojov (krivé rohy, gajdy, píšťaly). Polohu rudimentárnej hudobnosti reprezentuje muzika martina Hrbáča.
Čo na tom, že sa prelínajú a tesne spolu susedia melódie, mieriace cez západné Moravy k juhočeským dudákom a horniackom, dolniacke a podlžárske miešanie toho, čo práve Pokorný tak trefne nazýva "folk-folklór"? Tak napríklad hneď úvodná Tá brnenská brána (skôr je to hradišťská) znie za melódiou sušilovskej "halekačky" Išlo dievča na trávu (Sušil-Vyšehrad 1951, č. 347, s. 154). Prečo nie? Veď ľudová pieseň a hudba nežijú v dnešnej technickej dobe len z onej bájnej proklamovanej čistoty priezračných studničiek, ale skôr z amalgáma všedného dňa a samozrejme zo svojich bájnych rituálov...

Zoznam skladieb:
1. Tá brnenská brána 01:07
2. Tá brnenská brána 04:09
3. Ja mám koňa 01:53
4. Husári, husári 03:36
5. Pôjdem do Brna 01:51
6. Ten sebranský kostolíček 03:05
7. Brnenská kasáreň 01:41
8. Na hranici mosta 01:00
9. Pred te naša dolinečka 01:43
10. Na lanžhotskom poli 02:45
11. A už ho vezie 01:26
12. Smutná je mi cesta 02:31
13. Vtedy moja mamička 01:28
14. A v tom Kužełovom 04:22
15. V strážníckej šerhovni 02:15
16. Už ich má moja, už je zle 02:00
17. Keď sem šiel, šiel 01:44
18. Daj si synčeku 01:33
19. Nižšie Nových Zámkov 02:56
20. Veľký lúpežník Babinský 02:56
21. Vypočujte súdruhovia 03:14
22. V Brne na Štymberku 07:25