Básnická zbierka Jaroslavy Hercíkovej, v poradí už piata, potvrdzuje príslovie - v tomto prípade symbolické - o dobrom víne a jeho zrení. Uzatvára (dúfajme že iba dočasne) akúsi dočasnú pentalológiu básnického diela, z ktorého posledné tri zväzky nesú súčasne rysy suverénnej trilógie (Zastrčiť vystrčiť, Šaty s pičou, V nej…). Názvy zbierok môžu u slabších jedincov vyvolať dojem, že autorka trpí chronickou maladaptáciou voči okolitému svetu, ale nie je tomu tak. Ide o doslovné citácie z textu, úmyselne vytrhnuté z kontextu, ktoré Hercíková s typickou hravosťou predhadzuje čitateľovej fantázii (čistému všetko čisté).
Poézia JH je multipolárna, má blízko ako k surrealizmu, tak k čistému básnickému realizmu, symbolizmu, fantastike, romantizmu i dekadencii. Starostlivo namiešaný ale pritom úplne spontánny koktail impulzívnych, veľmi emotívnych textov, zámerne oscilujúcich medzi pavlačovou filozofiou a intelektuálno-alchymickým kameňom mudrcov.