Práca prináša ako faktograficky, tak aj teoreticky založenú reflexiu emancipačného procesu, v ktorom boli položené základy novodobej českej literatúry. Osobitá koncepcia, inšpirovaná Kuhnovým poňatím paradigmy, Ricoeurovou hermeneutikou a recepčnou estetikou tzv. Kostníckej školy vkladá problematiku obrodenskej literatúry – a najmä jej vzťahy k nemeckej kultúre – do nových súvislostí. Čitatelia nájdu v knihe množstvo odkazov na odbornú literatúru a tiež na dobové pramene. Kniha je schopná osloviť širokú škálu čitateľov, literárnych historikov, komparatistov, študentov, a vzhľadom na čítavú formu výkladu aj širší okruh zainteresovaných laických čitateľov.