Jediné, čo možno pamätníkov prekvapí, je neprítomnosť kedysi tak charakteristického spevu Tomáša Hampela. Prúza však nikdy nebola pevným združením vyvolených a za čias jej existencie sa v kapele vystriedalo množstvo muzikantov. A na tomto albume Prouza dokazuje, že kontinuita kapely pokračuje, že uprázdnená pozícia za mikrofónom po odchode Tomáša Hampela bola zaplnená viac ako adekvátnou náhradou. Karel Mařík výborným spôsobom dopĺňa celú atmosféru albumu.