Keď sa turista ocitne v cudzej krajine - o ktorej vie len to, čo píšu v turistických sprievodcoch, nepozná miestne zvyklosti, miestny politický, a už vôbec nie právny systém - v zlom čase na zlom mieste, zakladá si na obrovský malér. Naozajstný malér nastane ale až vtedy, keď sa ukáže, že vlastne nepozná ani vlastnú manželku, ba ani vlastné deti a že mu to doteraz vlastne celkom vyhovovalo - to ešte len začne tá pravá šaráda. U Willa Selfa sa ale kafkovská šaráda postupne mení na conradovskú cestu do srdca temnoty av tragédii s prekvapivým, aj keď vlastne celkom predvídateľným koncom. Hlavnú úlohu v tejto knihe má Pasivita a Nevôľa vziať svoj život do vlastných rúk.

Selfova ďalšia "komická" kniha, v ktorej so svojím rýdzo osobitým humorom, zjevnosťou a hraním so slovami a význammi predkladá paródiu, satiru a kritiku turizmu, kolonializmu, rasizmu, najrôznejších právnych systémov, medzinárodných vzťahov, antropológie, neurológie, "bremena" bieleho muža či skôr divadelných bezpečnostných "protiteroristických" opatrení. Kniha získala v roku 2008 Bollinger Everyman Wodehouse Prize.