Prózu Väzeň č. 1260 napísal Jaromír Šavrda medzi septembrom a novembrom 1982 počas svojho druhého väznenia v Ostrave (1982-84). V knihe opisuje pomery v komunistických krimináloch, ale aj najrôznejšie osudy muklov či absurdné historky, ktoré bolo možné zažiť len v krajine, kde vládli stranícki hlupáci spolu s tajnou políciou. Kniha prvýkrát vyšla v autorovej samizdatovej edícii Libri prohibiti (1985) v desiatich kusoch.

Jaromír Šavrda (1933 - 1988) patrí medzi dnes už preslávenú skupinu spisovateľov, tzv. "tridsiatnikov", ktorých hviezda prvýkrát zažiarila v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Koncom päťdesiatych rokov vyštudoval českú literatúru na Karlovej univerzite v Prahe a tesne pred promóciou, v čase začínajúcej normalizácie, ho vylúčili z právnickej fakulty. Šavrdove literárne začiatky boli sľubné, v rozmedzí šiestich rokov mu vyšli tri knihy. Jeho prvotinou bol kriminálny príbeh "Pôjdeš, nevrátiš sa" z roku 1964. O tri roky neskôr vyšla zbierka vedeckofantastických poviedok "Príbehy tretieho času" av roku 1970 vydalo vydavateľstvo Puls jeho najzávažnejšiu oficiálne vydanú publikáciu s názvom "Kniha kráľovov" atentátom na JF Kennedyho. Tento titul však už bol stiahnutý z kníhkupeckých pultov. Ďalšie práce publikoval Jaromír Šavrda už len v samizdate, za čo bol dvakrát väznený. V komunistických krimináloch si odsedel takmer päť rokov, hoci mal veľmi vážne zdravotné problémy, a to ho nakoniec stálo život. Zomrel bez toho, aby sa dožil 55 rokov.