Autor sa v tejto knihe zamýšľa nad vecami nadčasovými, filozofickými... ale predovšetkým nad všednými vecami, samozrejmými, na ktoré spomína v súvislosti so smrťou oboch rodičov. Robí to s nadhľadom, iróniou a humorom, nakoľko možno o takých veciach ako umieranie či smrť žartovať. A tiež s nutnou dávkou rozprávačstva. S láskou spomína na matku, ktorá zbožňovala hromadenie vecí, a to nielen kníh, ale aj predmetov, nábytku či domácich doplnkov. A neraz sa ho pýtala: "Čo s tým všetkým raz budeš robiť?" Príbehy sa veľmi dobre dajú aplikovať na väčšinu reálií priestoru strednej Európy, v ktorom v druhej polovici 20. storočia prevládala totalitná forma moci.

Čo nám zostane po smrti blízkeho človeka? Sú to predmety, spomienky, útržky viet? Rozprávač sa preberá knihami a vecami, ktoré tu zanechala jeho matka a súčasne skladá jej portrét, spomienku na silnú, zásadovú ženu, ktorá sa nikdy nevzdávala.

Rozprávanie o odchádzaní prvej povojnovej generácie, ktorá mala žiť báječný život v slobodnej krajine.

"Veci, ktorých som sa nezbavil" Marcina Wichy je prenikavá kniha so zistením, že po všetkom pozemskom toho toľko nezostane, hoci by sa mohlo zdať, že spoločné zážitky, rodná krv a byt preplnený predmetmi nám zaručujú určitú formu bytia aj po smrti."
- dwutygodnik.com

Poľská kniha roku - NIKE 2018, nominácia na cenu Paszport Polityki

Vydanie knihy podporil Poľský knižný inštitút.