Kniha Veľkomesta v 19. a 20. storočí - križovatky zmien si komparatívnou prizmou kladie otázku, či je možné z konkrétnych historických súvislostí vývoja štyroch európskych veľkomiest 19. a 20. storočia, Londýna, Paríža, Berlína a Viedne - av odôvodnených prípadoch s prihliadnutím ik rade iných miest - vysledovať rozdielne sídelné stratégie.

Táto práca sa teda rigídne nedrží iba vybraných veľkomiest, Londýna, Paríža, Berlína a Viedne, ale do porovnávania vstupujú aj ďalšie mestá vždy, keď je to vzhľadom k logike výkladu nutné. Často si práve výkladová línia vynútila komparačnú asymetriu, aby sa udržala celistvosť interpretácie určitého javu. To sa týka aj poradia štyroch hlavných porovnávaných veľkomiest, ktorých postupnosť je odlišná v každej kapitole.
Téma je rozčlenená do niekoľkých subtém: urbanizácia ako jeden zo základných rysov 19. storočia, chronotop miest 19. storočia a zrod urbanistickej reflexie, modernizácia a industrializácia ako konštitutívne momenty zrodu priemyselného mesta, elektrifikácia ako jeden z najmarkantnejších príznakov urbanizácie stále vidieckej spoločnosti 19. storočia, kanalizácia ako neviditeľná podzemná civilizácia, ktorá priniesla do miest do tej doby nebývalý hygienický komfort, zmenená (oproti 19. storočí) podoba miest 20. storočia a konečne postmoderná bodka za zväčšenými ambíciami moderny.
Zrod urbanizmu ako teoretickej reflexie súvisel s prenikavou zmenou v priestorovej, sociálnej, ekonomickej a kultúrnej skladbe miest.

Ťažiskom práce je však komparácia štyroch dôležitých urbanistických stratégií: haussmannizácia Paríža, asanácia Londýna, cesty k Veľkému Berlínu a výstavby Ringstrasse vo Viedni.
Kapitola Zrod priemyselného mesta sa zaoberá konceptmi modernizácie a industrializácie ako súčasťami urbanizačného procesu. Oproti urbanizmu 19. storočia sa urbanistická teória v 20. storočí interdisciplinovala a predovšetkým internacionalizovala, ako je doložené inštitucionalizovaním urbanistických problémov.
Predposledná kapitola sa zaoberá premenou moderného konceptu na postmodernú dohru a posledná zhŕňa v otvorenom závere odlišnosti urbanistických stratégií pri pozorovateľnej zhode.